čakal som na slnko
a prší mi do dlane
a pri tom sú to
moje slzy
ja viem
vietor ich vysuší
no vráska na duši
navždy mi ostane
a ešte soľ v rukách
ostáva po plači
chtiac-nechtiac
sypem ju do rany
a vôbec nedúfam
že bolesť potlačí
nemôžem zabudnúť
že sme už neznámi